Back to Top
Vigilante banner image

Ta importante pa yega na un grado di imunidat den komunidat


March 6, 2021 • 2 minüt pa lesa

Willemstad,– Jerry Semper médiko ku tambe ta forma parti di e tim di vakunashon a splika ku tin mas ku 30 dòkter ku a duna nan tempu pa opservá pashènt, mirando ku ora bo kaba di vakuná bo mester sinta 15 minüt pa wak ku e kos ta bai bon. Tin kuater dòkter ku a baha ku penshun ku tambe a bin duna un man.

Señor Semper ta splika ku a tuma nota den prensa ku lo tabatin un pashènt ku a bira malu pa motibu di e vakuna i ku e persona aki ta interná den CMC. “Mi a tuma kontakto ku CMC i nan a desmentí ku esaki ta e kaso i pues lo mi no papia di e kos ei”, asina dòkter Jerry Semper a bisa.

E ta bisa ku por a tende den sosiedat hopi prekupashon i miedu pa ku vakunashon. “Pa nos tur ta importante pa yega na un grado di imunidat den komunidat, paso nos tur kier bai bèk na e bida normal”, asina Jerry Semper a splika.

E ta bisa ku dòkternan ta komprondé i mirando ku tin hopi informashon ku bo no sa kua ta bèrdat, pero dòkter Semper ta splika ku mas transparente nos ta mas konfiansa nos por krea.

E ta bisa ku durante un aña dòkter Gestenbluth a hasi tremendo trabou splikando kiko ta un vírùs.

E ta bisa ku e vírùs mester penetrá den e sèl pa e réplika su mes, si e keda den e sanger nos sistema ta elimin’é mesora. Vírùsnan ta sabi i astuto.

Si bo pone un beker riba bo yabi kas bo no por drenta bo kas, e vírùs ta meskos, unabes nos sèlnan blanku rekonosé e vírus, e ta bring’é i elimin’é.

Dòkter Semper ta bisa ku ora bo haña Covid-19, bo ta haña hinter e vírùs, pero ora bo haña vakuna e mes ta traha e yabi pa tene e vírus afó.

Datonan médiko te ku awor:
Di e 3371 personanan vakuná, solamente dos (2) persona tabatin un reakshon alèrgiko (1 leve i 1 mas pisá), despues di e vakuna i ámbos a keda tratá mesora. Demas persona no a reportá ningun efekto sekundario di atenshon.

Efektonan sekundario komun:
Doló na e área di inyekshon.
Kurpa kibrá i kansá.
Doló di kabes.
Doló di múskulo.
Doló di skarnir/wesu.

Kasonan di èkstra atenshon:
Keintura.
Síntomanan relatá na Covid-19.
Anestesia (operashon).
Uso di remedi pa hasi sanger delegá (Antistolling).
Epilepsia.
Hende muhé na estado.
Imunidat abou.

Personanan ku por risibí e vakuna sin problema:
Diabetes Mellitus.
Preshon haltu.
Alergia.
Kanser.
Problema di pulmon/asma.
Problema ku kurason.
Mama ku ta duna pechu.

Dòkter Semper a bisa ku si nos tin ku yega un grado di 80%, esaki ta nifiká ku ta un garoshi ku nos tur tin ku bai karga huntu. “Mas tantu nos keda kaminda nos ta, mas tantu toke de keda ta keda i mas tantu nos mester keda bisti mondkapje”, pues dòkter Fritzgerald “Jerry” Semper.

Login