Back to Top
Vigilante banner image

Kòrsou ta violá derechonan di migrantenan ku ta yega ku boto fo’i Venezuela


April 22, 2024 • 4 minüt pa lesa

WILLEMSTAD/CARACAS – Derechonan di hende ku ta hui pobresa i violensia for di Venezuela no ta wòrdu respetá na Kòrsou. Sí Wardakosta arestá hende sin papel wordu, ta kustumber ku ta kastigá nan. Ta separá mayornan for di nan yunan. I migrantenan detené no ta haña un abogado outomátikamente. Esei ta loke abogadonan i organisashonnan di derechonan humano na Kòrsou a informá e medio di komunikashon hulandes ‘Pointer’.

Diferente eksperto legal na Hulanda ta konsiderá e situashon ‘deplorabel’ i kontra derechonan humano. Relashoná ku pobresa i violensia, miónes di Venezolano a laga nan pais durante e último añanan. E mayoria ta bai paisnan bisiñá, pero tur aña tambe tin personanan ku ta intentá di yega Kòrsou via laman. Aña pasá Wardakosta di Karibe a raportá 59 hende. UNHCR ta kalkulá ku aktualmente tin 14 mil Venezolano sin pèrmit di residensia bibando na Kòrsou. Asina Kòrsou ta un di e paisnan den mundu ku ta aseptá mas migrantenan pa kabes di habitante. Organisashonnan di derechonan humano ta referí na fayo den e sistema di asilo (“opvang”), pero no tin kambio fundamental. Amnesty International ya a traha un rapòrt na 2018riba e falta di protekshon pa Venezolanonan na Kòrsou. E organisashon no a mira kasi “ningun mehorashon” na 2023.

Sera hende no pot ta promé stap
E konstruí baraknan nobo pa strañero riba e tereno di prizòn Sentro pa Detenshon i Korekshon Kòrsou (SDKK) pa no sigui sera nan huntu ku prezunan kriminal, pero ainda tin migrantenan sin dokumentonan será. E motibu p’esaki no ta sufisientemente motivá tampoko. Abogado Alicia Blonk a bisa ‘Pointer’: “Ta usa seramentu di hende komo e promé stap, miéntras ku legislashon ta bisa bon kla ku esei mester ta e último medio.” Blonk ta traha bou di mandato di e organisashon di derechonan humano Human Rights Defense Kòrsou (HRDC). E ta bringa kontra e sistema di kue hende sera i den e último aña i mei el a logra gana 22 kaso den Korte. “Loke nos ta luchando p’e ta kumplimentu ku derechonan humano. Esei ta nifiká ku no por kue un hende sera sin motibu”, Blonk ta bisa. Korte ta kastigá minister di Hustisia konstantemente i ta manda liberá e migrantenan.

Mayornan i yunan separá
Mayornan ku Wardakosta arestá tambe ta bai prizòn. Generalmente ta pone nan yunan den un internat, sin intervenshon di Korte òf un instituto di tutela. Ultimo aña a yega dos boto ku mucha menor na bordo. Na momento ku mamanan ku ya ta biba na Kòrsou a bishitá warda di polis pa buska nan yunan, a arestá nan. A reuní nan solamente despues ku Blonk a entamá un huisio sumario. Den e programa di radio di ‘Pointer’ ta referí na kiko a sosodé ku un hoben muhé ku na 2022 ku a yega via laman huntu ku su yu. A sentensi’é pa organisashon di e biahe ku boto i e mester a sinta algun luna di prizòn. Pero ora su kastigu a kaba, no a liber’é tampoko. A pon’é den detenshon di strañero, den isolashon. “A transferími, pero mi a keda den e mesun prizòn. Solamente den un sèl díferente!” Despues Korte a determiná ku esaki tabata ilegal.
Mayornan ku Wardakosta arestá tambe ta bai prizòn. Generalmente ta pone nan yunan den un internat, sin intervenshon di Korte òf un instituto di tutela. Ultimo aña a yega dos boto ku mucha menor na bordo. Na momento ku mamanan ku ya ta biba na Kòrsou a bishitá warda di polis pa buska nan yunan, a arestá nan. A reuní nan solamente despues ku Blonk a entamá un huisio sumario. Den e programa di radio di ‘Pointer’ ta referí na kiko a sosodé ku un hoben muhé ku na 2022 ku a yega via laman huntu ku su yu. A sentensi’é pa organisashon di e biahe ku boto i e mester a sinta algun luna di prizòn. Pero ora su kastigu a kaba, no a liber’é tampoko. A pon’é den detenshon di strañero, den isolashon. “A transferími, pero mi a keda den e mesun prizòn. Solamente den un sèl díferente!” Despues Korte a determiná ku esaki tabata ilegal.

Sin asistensia legal
Abogadonan por pidi Korte su atenshon pa e fayonan akí, pero esei ta sí nan sa ku tin hende arestá. Segun Blonk, nan mester sa sí ku tin hende arestá, pasó nos sistema hudisial no tin un eksigensia pa notifiká abogadonan ora ku arestá personanan indokumentá. “Ora nos a kuminsá ku e kasonan akí na mei 2022, tin hende ku ya tabata detené pa 8 luna kaba i nan no a mira un abogado ni un hues durante tur e tempu ei.” E abogado a bisa ‘Pointer’ ku aktualmente ta detené hende pa tempu mas kòrtiku. Pero asistensia legal ainda no ta outomátiko. “Tin biaha nos ta tende ku nan a interseptá un boto i nos mes ta bai aktivamente bai buska ta ken tabata na bordo i sí nan ke pa nos representá nan. Por t’asina tambe ku ta nan famia ta aserká nos pa yudansa.”

Yagmentu riba ilegalnan
E organisashon di Venezolanonan na Kòrsou, Venex, ta mantené speransa no opstante e falta di protekshon pa Venezolanonan ku a hui pa mehorashon. E Minister nobo di Hustisia, Shalten Hato, ta parse di tin bon boluntat. Segun Jennifer Sifontes, direktora di Venex: “Pero miéntras ku e Minister ta buskando un prosedura di legalisashon, tempu ta sigui kana i polis ta subi kaya pa yag riba strañeronan sin papel pa saka nan for di pais.” Segun ‘Pointer, ministerio di Hustisia di Kòrsou no a reakshoná no opstante nan insistensia pa kontestá nan preguntanan.

Responsabilidat di Den Haag
Den kontestanan riba preguntanan di Parlamentarionan, gobièrnu hulandes semper ta bisa ku asilo di migrantenan ta responsabilidat di e paisnan outónomo. Di Kòrsou pues. Nan ta referí na artíkulo 43 di e Statüt di Reino. Pero den e di dos paragraf di e artíkulo ei ta bisa ku garantisá derechonan humano ta un asuntu di Reino. Investigadó Chrisje Sandelowsky di Universidat di Leiden ta konsiderá esei un reakshon di Den Haagg muchu restringí. “E pregunta sí mester intervení ta lòs for di outonomia. E promé pregunta ta sí derechonan humano ta na riesgo. I ta klaro ku esaki ta asina. Reino mester tuma akshon”, segun Sandelowsky.

Sekretario di Estado Alexandra van Huffelen di Relashonnan di Reino a reakshoná den e transmishon di radio di ‘Pointer’ djasabra último: “Esei naturalmente no ta bon den niun sentido di palabra. Tur pais den nos Reino mester kumpli ku e tratadonnan manera esaki. Ta esei tambe ta motibu pakiko Sekretario di Estado Van den Burg i ami ta keda den kòmbersashon konstante ku e paisnan. Pero nos ta invertí tambe. Nos a duna total di 23 mion euro pa garantisá ku e proseduranan i e asina yamá kadena di strañero ta konforme e Tratado pa Derechonan Humano. Ya a tuma hopi stap, pero nos no ta kla ainda.”



Login